Pred pár týždňami som prostredníctvom tweetu Petra Handzuša narazil na zaujímavý, hrôzu naháňajúci sumár z ochutnávky slovenských červených vín. Zámerne som vynechal slovo “starších”, pretože pri vyslovení pojmu “staršie červené víno” si väčšina ľudí zrejme predstaví fľašu, ktorá uzrela svetlo sveta ešte v minulom storočí. Záverečné slová organizátora ochutnávky desiatich fliaš pomerne bežne dostupných slovenských červených vín ročníkov 2007 až 2009 sa niesli v “rozpačitom, čiastočne až tragickom” duchu. Okrem dvojice vín, ktoré obstáli skúšku časom a získali si srdcia ochutnávačov, si prítomní museli naprávať chuť a negatívny dojem “dajakým Toskánskom”.
Sumár z ochutnávky a zvlášť posledná poznámka vo mne zarezonovala. U ľudí v mojom okolí totiž výrazne prevláda preferencia bielych vín a červené vína sa tešia malej obľube. Položil som si otázku, či sa aj oni v minulosti nestretli s prestarnutým červeným vínom (aj) známych slovenských výrobcov a po negatívnej skúsenosti nenašli silu ani na naprávanie svojich chutí a na červené vína jednoducho zanevreli. Poznámku z vyššie uvedenej degustácie o “dajakom Toskánsku” som teda zobral ako malú výzvu a v posledný februárový večer som v spoločnosti malej skupiny vínnych entuziastov otvoril fľašu ozajstnej legendy z toskánskeho Montalcina – Biondi Santi.
Produkcia tohto vinárstva sa v podstate sústreďuje len na tri vína, ktoré sa vyrábajú z typickej toskánskej odrody Sangiovese. Vstupnou bránou k vínam z Montalcina je tradične Rosso di Montalcino, ktoré je produkované z viniča mladšieho ako desať rokov. Toto víno je vzhľadom na vek viniča a pomerne krátke zrenie v sudoch z Dubu slavónskeho určené na kratšie uskladnenie a pomerne skoro je ho možné úspešne degustovať (Pozn.: Slavónsko je region východného Chorvátska). Vzhľadom na skutočnosť, že väčšie kalibre vinárstva v podobe ročníkového Brunello di Montalcino “Annata” a legendárneho Brunello di Montalcino “Riserva” zatiaľ v ponuke nemáme, sme ochutnávali práve Rosso di Montalcino ročníka 2009.
K ochutnávke sme mali pripravené tradičné “zákusky” v podobe obloženej misy so šunkou, prosciuttom a pár druhmi tvrdých syrov. Okrem toho sa podávali kanapky so syrovou pomazánkou, údeným lososom, baby rajčinami a prepeličími vajíčkami.
Osviežením večera bolo podávanie horkej čokolády Rose of Jericho, ktorá je vhodná na snúbenie s červenými vínami a ušľachtilými tmavými destilátmi. Čokoládu dodal a neoddeliteľnú súčasť ochutnávky tvoril majiteľ partnerského obchodu www.cokoladka.sk.
Tvar čokolády umožňuje zavesenie každého kúsku na pohár:
Víno sme degustovali z veľkých pohárov typu Bordeaux s objemom ~650 ml. Po naliatí prvej “várky” do pohárov víno zaujalo nádhernou, intenzívnou rubínovou farbou. Výrobca odporúča toto víno otvoriť hodinu pred plánovaným podávaním, aby sa víno prevzdušnilo a rozvinulo svoje vlastnosti (pri ročníkovom Brunello di Montalcino “Annata” sú to 4 ! hodiny a pri Brunello di Montalcino “Riserva” dokonca 8 !! hodín). Sám som bol zvedavý, ako sa bude víno správať hneď po otvorení a po odporúčanom pobyte v dekantéri, respektíve v otvorenej fľaši. Musím povedať, že víno už po pár minútach v pohári ukázalo svoj skutočný potenciál. Ako milovník vína bez akýchkoľvek odborných someliérskych základov neviem nájsť tie správne slová na charakteristiku vône, preto napíšem len jedno slovo – fantastická. Krásne ovocné tóny ihneď zaujali všetkých degustujúcich. Pre mňa bola vôňa tohto vína najpríjemnejším prekvapením večera.
O nesmiernej dôležitosti výberu pohára som prítomných presvedčil malým testom. Víno som nalial aj do štandardného, bežne dostupného pohára na víno s objemom ~250 ml. Nádhernú vôňu sme v tomto pohári hľadali márne. Veľká plocha hladiny a strmý, vysoký komín, ktorý posiela vôňu priamo do nosa sú kľúčom k objaveniu a oceneniu vône silných, expresívnych vín. Pri degustácii delikátnejších, najmä veľmi starých vín je vhodné mať k dispozícii aj balónový pohár burgundského typu. V tomto pohári nie je vôňa “vystreľovaná” priamo hore, ale postupne sa jej v balóne “nazberá” väčšie množstvo. Takto je možné identifikovať a zhodnotiť vôňu aj u vín, ktoré ju na prvý pohľad stratili.
Veľmi príjemný farebný odtieň a neskutočná ovocná vôňa celkom určite ovplyvnili moje očakávania v prípade najdôležitejšej vlastnosti vína, ktorou je chuť. Objektívne musím napísať, že intenzita chute nedosahovala intenzity vône. Napriek jej “menšej prieraznosti” by som hodnotil chuť ako veľmi príjemnú a vyváženú. Ovocné tóny striedali “zemské” tóny, ktoré sú typické pre odrodu Sangiovese. Ako degustátor-amatér som na tomto víne nenašiel žiadne nedostatky v podobe nadmerného obsahu kyselín alebo silných trieslovín.
Veľmi zaujímavo dopadlo aj snúbenie vína s čokoládou Rose of Jericho. Po konzumácii kúsku čokolády a následného odpitia z pohára som spozoroval, že kvetová chuť čokolády výrazne obmedzila “zemské” tóny vína a podporila jeho ovocné tóny. Keďže som tieto čokolády vyskúšal už niekoľko krát, môžem povedať, že na prvý pohľad bláznivá kombinácia čokolády a vína skutočne funguje. Počas svojho pobytu v dekantéri, ako aj v poloprázdnej fľaši sa víno časom zjemnilo. Mne osobne však vyhovovala jeho chuť aj bez dekantovania.
Aby sme mohli Rosso di Montalcino s niečim porovnať, rozhodol som sa otvoriť ešte jedno víno z mojej súkromnej zbierky. Keďže toto víno v našom obchode nepredávame, pracovne ho nazvem “Modrý Burgund 2005”. Išlo teda o víno mojej obľúbenej červenej odrody Rulandské modré. Pochádzalo z burgundskej oblasti Chalonnaise z vinice kategórie Premier Cru, ktorá je v monopolnom vlastníctve pomerne veľkého négocianta (Pozn.: négociant je obchodník s vínom, ktorý okrem produkcie z vlastných vinohradov skupuje produkcie menších pestovateľov vína a predáva ich pod svojim menom.).
Degustujúci ihneď hlásili viditeľne inú, tmavšiu farbu s hnedastými tónmi. Na to, že malo víno približne osem rokov nebolo badať žiadne náznaky blednutia, ktoré sa dostavuje s postupným vyzrievaním. Prítomným som ukázal aj fľašu dvadsaťročného burgundského (ročník 1993), ktorej obsah je už viditeľne priesvitný. Sám neviem, či túto historickú fľašu otvoriť, alebo si ju ponechať ako pamiatku na ukončenie významnej životnej fázy… Vôňa “Modrého Burgundu” bola v porovnaní s Rosso di Montalcino iná. Charakterizoval by som ju slovami masívna a prísna. Ako by mi vyčítala, že som víno predčasne zobudil zo zaslúženého odpočinku. Chuť vína bola mohutná a verím, že po ďalších pár rokoch zrenia by to bola ešte o niečo zaujímavejšia skúsenosť. “Keby bolo keby” však nefunguje ani v bežnom živote, ani pri ochutnávaní vína. Víťazom tejto malej ochutnávky sa tak jednomyseľne stalo Rosso di Montalcino 2009 od Biondi Santi.
Celkovo môžem vysloviť spokojnosť s priebehom ochutnávky. Som rád, že otvorená fľaša Biondi Santi ukázala charakter, aj keď sa jednalo iba o “základné” víno Rosso di Montalcino. Obe degustované vína patria do cenovo vyššej, no stále dostupnej kategórie. Rovnako som rád, že obe fľaše boli vo výbornej technickej kondícii a splnili svoj prvoradý účel – skupine vínomilcov priniesli nové a príjemné zážitky.
